Titulná strana Eshop Oznamy a akcie Predajcovia O pive Diskusia Navštívili sme Návštevná kniha Pozvánky
Úvodní stránka Nachádzate sa:
Užívateľ: Prihlásiť Košík (0.00 €)

Prihlásenie k odberu noviniek:

Technická pomoc:
+421 948 528 889 – O2–Telefonica
+421 911 528 889 – T-Mobile
+421 905 528 889 – Orange

Domáca výroba Českého svetlého ležiaka zo sladového výťažku

Jednou z alternatív výroby piva v domácich podmienkach je varenie zo sladového výťažku. Tekutý sladový výťažok vzniká varením sladu a vody s následným zahustením v odparovačke. Varenie prebieha v podstate rovnako ako varenie piva zo sladu s tým, že začíname vo fáze hotovej sladiny, to znamená, že začíname chmeľovarom.

Chmeľovar:
Chmeľovar znamená varenie sladiny s chmeľom hlávkovým, granulovaným alebo s chmeľovým extraktom, a na jeho konci dostaneme základ pre výrobu piva - mladinu. Varíme 60-90 minút, podľa toho, kto má akú trpezlivosť a skúsenosti. Pre správny český ležiak sa chmeľ väčšinou pridáva v troch dávkach. Prvá časť (30% dávky) na začiatku varu, druhá časť (50% dávky) uprostred varu a posledná časť (20% dávky) tesne pred koncom varu. V priebehu chmeľovaru by sa malo odpariť 10-15% objemu mladiny a výsledná mladina by mala obsahovať cca 12% extraktu (merané pivovarským sacharometrom). Po ukončení varu celý obsah čo najrýchlejšie ochladíme na 15-18°C. V priebehu chladenia sa usadia vyzrážané kaly a zbytky chmeľu na dne nádoby.

Hlavné kvasenie:
Vychladenú mladinu opatrne, aby sa nerozmiešali usadené kaly, dáme do kvasnej nádoby a zakvasíme spodnými sušenými alebo lisovanými pivovarskými kvasinkami. Kvasinky pred zakvasením rozmiešame v 1l mladiny a niekoľkokrát za sebou z výšky prelejeme z nádoby do nádoby, najlepšie cez čistý cedník. Kvasinky sa pritom prevzdušnia a homogenizujú, takže sa vlastné kvasenie rozbieha rýchlejšie. Správny český ležiak by mal kvasiť pri teplote do 12°C, to znamená na chladnom mieste v chladničke, chladiacom boxe alebo v mimoriadne studenej pivnici. Doba kvasenia sa pohybuje od 6 do 10 dní, v závislosti na koncentrácii mladiny a tiež na stave kvasiniek, ktoré sú k dispozícii. Kvasiaca mladina sa pokrýva spočiatku bielou penou, ktorá narastá do výšky, postupne hnedne (CO2 vynáša na povrch vyzrážané horké látky), v druhej polovici kvasenia sa znižuje a na konci kvasení je hladina mladého piva pokrytá tmavohnedou až čiernou 1-2mm vysokou vrstvičkou. Túto vrstvu je potrebné opatrne odobrať. Keď na to zabudneme a táto vrstvička sa prepadne až do piva, zvyšuje sa riziko skysnutia piva v priebehu ležania. Kvasná deka totiž pôsobí ako prirodzená zábrana prenikania rôznych mikroorganizmov do piva. Doba kvasenia by nemala presiahnuť 10 dní, potom hrozí nebezpečie skysnutia, ale ani menej ako 5 dní by pivo kvasiť nemalo, pretože pri kvasení dochádza k tvorbe nestabilných látok; z takého piva by nás bolela hlava. Keď mladé pivo prekvasí, dáme ho do nádob na ležanie (fľaše, KEG sudy, atď.), kvasinky, ktoré zostali na dne kvasnej nádoby, uschováme (max. týždeň pri teplote do 2°C) a môžeme použiť pre ďalšie varenie.

Ležanie:
Teplota ležania by mala byť čo najbližšie 0°C a u českého piva by nemala presiahnuť 4°C. Pri použití kvasiniek iných kmeňov sa riadime teplotou pre dané kvasinky, ktorá môže byť aj 9-15°C. Pivo uzavrieme a necháme zrieť; zreje od 14 dní do 3 mesiacov. Po ukončení dokvasovania môžeme priamo z nádoby, v ktorej pivo ležalo čapovať.