Titulná strana Eshop Oznamy a akcie Predajcovia O pive Diskusia Navštívili sme Návštevná kniha Pozvánky

O pive

Všeličo o pive

Všetko o pive
Jedným z nápojov, ktorý si získal ctiteľov nielen u nás, ale na celom svete už pred niekoľkými storočiami, je pivo. Má svoju históriu a je spoločným dielom viacerých národov, z ktorých sa niektoré ani nezapísali do dejín. Na zdokonalení spôsobu výroby piva sa podieľalo mnoho generácií. Im vďačíme za všetky rôznorodé druhy piva, ale najmä za to, že sa dodnes zachovalo umenie pripravovať z jačmeňa a chmeľu výborný občerstvujúci nápoj a jeho výroba dosiahla taký stupeň dokonalosti.
Každý z nás má svoju obľúbenú značku piva, niekto rád pije desiatku, iný jedenástku či dvanástku, svetlé alebo tmavé, ale okrem klasických pív sa vyrábajú aj diabetické a nealkoholické pivá.
Aby sme mohli pivo považovať za neškodné, musí mať určité chemické a fyzikálne vlastnosti, ktoré sú dané normou a kontrolujú sa chemickými rozbormi alebo zmyslovými skúškami, tzv. degustáciami. A aby malo pivo tú správnu chuť, treba dbať na jeho ošetrovanie a správne podávanie, pretože je citlivé na tepelné výkyvy.

História piva v Čechách
Kedy sa v Čechách začalo variť pivo? To sa nedá presne určiť, ale isté je, že popri medovine bolo najobľúbenejším a najrozšírenejším nápojom. Keď v roku 993 vysvätil český biskup Vojtěch v Břevnove pri Prahe benediktínsky kláštor, vyrábali v ňom už vtedy víno a pivo. Prvou doloženou správou o výrobe piva v Čechách je nadačná listina kostola na Vyšehrade z roku 1088, v ktorej sú panovníkom vyšehradskej kapituly okrem iného vymedzené desiatky z chmeľu pre potrebu varenia piva. Taktiež sa tam uvádzajú mená prvých známych sladovníkov. O pive sa zmieňuje aj listina Soběslava I. z roku 1130 a falzum z 12. storočia, ktoré hovoria o pivovarníctve na pražskom podhradí a o desiatkoch z neho vyberaných. Podľa správ z rokov 1092 a 1100 sa odvádzali desiatky z chmeľníc ošetrovaných pri Přelouči, Chotěšoviciach, Litomyšli a na pražských ostrovoch. Český chmeľ bol oceňovaný aj v cudzine pre svoju jemnú arómu a horkosť. Už rímsky cisár Karol IV. dbal o povesť českého chmeľu a, samozrejme, vzhľadom na zisky, ktoré z chmeľníc plynuli do kráľovskej pokladnice, zakázal vyvážať jeho sadenice za hranice Čiech. V neskorších dobách vydávali podobné zákazy aj ďalší panovníci, posledný z nich sa nachádza vo výnosoch Márie Terézie. Výsadu variť pivo mali najprv iba kráľovské mestá a kláštory. „Okrem mešťanov vnútri a na okraji mesta nikto nesmel variť pivo a vyrábať slad,“ tak hovorila výsada, ktorú dostali sládkovia od kráľa Václava II. V najstarších dobách českého pivovarníctva varili pivo najmä ženy. Je to pochopiteľné, veď od mladej a peknej gazdinej chutilo lepšie, najmä keď ho aj sama čapovala a roznášala po stoloch.

História piva na Slovensku
Prípravu piva poznali už naši dávni predkovia. Varili ho zo zŕn jačmeňa, prosa, ovsa, pšenice a raži. Zrná namáčali vo vode a potom ich sušili na slnku alebo nad ohňom, čím vznikol takzvaný slad. Vysušený slad sa mlel na žarnovoch, potom sa zalieval vodou a nakoniec sa varil. Usadenina, ktorá pri varení vznikla, sa v slovanskom svete nazýva „droždje“. Droždie sa používalo ako prostriedok na kvasenie. Najsilnejšie a najlepšie pivá sa robili z jačmenného sladu. Prvá zmienka o používaní chmeľu ako prísady do piva v Európe pochádza z 8. storočia, keď boli založené chmeľnice v Nemecku a vo Francúzsku. Pridávanie chmeľu do piva sa na našom území rozšírilo až v 11. a 12. storočí, práve vtedy sa začali variť chmelené pivá, ktoré sa varia až dodnes. Cenné údaje o pestovaní chmeľu na Slovensku sa nachádzajú v urbároch zo 16. až 18. storočia. V archívnych knihách sa môžeme dozvedieť, že v ranom stredoveku na Slovensku varili pivo poddaní, šľachta a mnísi. Neskôr sa výroba sústreďovala do novovznikajúcich miest a jedným zo základných práv mešťanov sa stalo právo na jeho varenie. V mestách sa práce na výrobe piva začali diferencovať, začali vznikať nové remeslá ako pivovarníctvo a sladovníctvo. V 16. až 18. storočí začali vznikať aj pivovarnícke a sladovnícke cechy. Na vidieku bolo varenie piva jedným z práv šľachty, ktorá ho začala využívať od 16. storočia ako významný zdroj príjmov. Preto sa postupne začalo obmedzovať varenie piva poddanými. Najlepšie pivá sa varili v mestách, najznámejšími a najkvalitnejšími v 18. a 19. storočí boli trenčianske a kežmarské pivo. Pivovarnícky priemysel začal vznikať v druhej polovici 19. storočia, výroba piva sa skoncentrovala a začali zanikať malé domáce výrobne. Konzumácia piva však bola oproti iným nápojom veľmi nízka. Jeho spotreba stúpala hlavne v období pôstov, keď sa pilo namiesto zakazovaného mlieka. Najväčšia zmena nastala v druhej polovici 20. storočia, keď sa začali budovať moderné pivovary. Zlepšila sa kvalita piva a jeho cenová prístupnosť podmienila nárast jeho spotreby.

História piva slovanských národov
Slovania varili pivo už v najstarších dobách. Dosvedčuje to napríklad Aristoteles, ktorý slovanské pivo nazýval pino. Aj grécky filozof a historik Priskos, člen byzantského posolstva Maximina k Attilovi v roku 448, hovorí, že keď prechádzali Panóniou, hostili ich Slovania usadení pri Dunaji medom a jačmenným nápojom, ktorý nazývali kamon alebo tiež kamas, a boli obdarovaní sladom a chmeľom. Kvasený obilný nápoj bol známy všetkým slovanským kmeňom. Hovoria o tom časté správy a zápisy v kronikách a záznamoch vo viacerých kláštoroch. Podľa Barbary Krzemińskej sa pivo nevarilo iba z jačmeňa, ale aj z ovsa, a v neskorších storočiach dokonca i zo pšenice alebo zo zmesi všetkých spomínaných obilnín. Zdá sa ale, že na výrobu piva sa skôr používal jačmeň, ktorý Slovania poznali už dávno. Z ovsa sa možno varilo pivo zvláštneho, lepšieho druhu, tak ako neskôr z pšenice. Pivo z pšenice bolo považované za niečo výnimočné. Z Gallusovej kroniky sú známe údaje o pive Poliakov. Píše sa v nej, že knieža Pait vítal svojich hosťov džbánom piva. O starých pivách na širokej Rusi sa dozvedáme od Hlaváčka a Lhotského. Vypočítavajú primitívne kvasené nápoje a pivá Rusov, Malorusov, Litovcov a Lotyšov, medzi ktorými sa uvádzajú múčne kvasy, chlebové kvasy a národné pivá vyrábané z prosa, nazývané sur. S pivom, ktoré bolo u starých Slovanov veľmi rozšírené, sa tiež veľmi rozrástlo pijanstvo. Už cár Vasilij II. chcel svojím nariadením potlačiť pijanstvo Moskovčanov, a zakázal preto používanie chmeľu pri výrobe piva. Presne tak nariadenie Vladimíra Veľkého obmedzovalo pitie piva na najmenšiu mieru. Za vlády cára Petra Veľkého nesmel nikto vypiť viac ako tri poháre piva denne, čo je viac ako liter piva.
Príprava chmeleného nápoja bola známa všetkým slovanským národom. Skoro vo všetkých slovanských rečiach nachádzame slovo chmeľ, ktoré má všade rovnaký význam. Podobne i slová odvodené zo základného slova chmeľ sú spoločné všetkým slovanským jazykom. Ruština používa výrazy chmeljeť, vo chmelju, chmelnoj, poľština pochmiel a chmielnický. Podobné výrazy nájdeme aj u nás a všetky sa vzťahujú na opojenie a pijanov. Doklad o pestovaní chmeľu nachádzame v pomenovaniach ľudí a v názvoch miest a obcí. Na území bývalej Haliče sú to miestne názvy ako Chmiel, Chmielova, Chmilno a podobné názvy miest nájdeme aj na Ukrajine. Lužickí Srbi pomenovali kedysi svoje mesto Chmelow. Iba u južných Slovanov nemá chmeľ význam opojnosti. Títo poznali od Rimanov vinárstvo a vynikali pestovaním viniča. Výrobu piva nerozvíjali a ani si na jeho pitie celkom neprivykli.

Minislovníček výrazov

Pivo: Kvasený nápoj zo sladu, chmeľu, vody a kvasiniek.

Slad: Surovina na výrobu piva získaná z jačmeňa (prípadne pšenice) v procese sladovania. Jačmeň sa v sladovniach mení na slad tým, že sa namáča do vody a nechá čiastočne naklíčiť. Klíčenie je zastavené vysušením zrna v sušiarňach, tzv. hvozdoch, horúcim vzduchom.

Rmutovanie: Prvá fáza technologického procesu prípravy mladiny (medziproduktu, z ktorého po vykvasení dostaneme pivo). V priebehu rmutovania prechádzajú extraktívne látky sladu do roztoku. Pôsobením enzýmov, amyláz, sa premieňajú polysacharidy, v prevažnej miere škrob, na jednoduché sacharidy. Vzniknutý cukorný roztok sú kvasinky schopné skvasovať na etanol.

Vystierka: Šrot sladu zmiešaný s vodou, ktorý sa podrobí rmutovaniu.

Rmut: Časť vystierky, ktorá sa pri dekokčnom spôsobe rmutovania oddelene zahrieva do varu a potom naspäť pridáva k pôvodnej vystierke.

Sladina: Získa sa oddelením cukorného roztoku pripraveného rmutovaním od tuhých častíc sladu.

Mladina: Povarená sladina s chmeľom, ktorá sa po oddelení tuhých častíc chmeľu, ochladení a separácii kalov zakvasí kvasinkami.

Kvasenie: Proces premeny sacharidov mladiny na alkohol a oxid uhličitý pôsobením kvasiniek.

 

Druhy pív
Dnešné klasické typy pív sa kvasia kvasinkami a podľa spôsobu kvasenia mladiny sa delia na pivá vyrábané vrchným kvasením a spodným kvasením.

Na vrchné kvasenie sa používajú kvasinky, ktoré v priebehu kvasenia stúpajú na povrch kvasnej nádoby. Kvasenie je relatívne rýchle, prebieha pri vyšších teplotách (20 ˚C), pivá majú ovocnú arómu. Vrchne kvasené pivá predstavuje napríklad ale.

Na spodné kvasenie sa používajú kvasinky, ktoré pri konci kvasenia klesajú na dno kvasnej nádoby. Kvasenie prebieha pri nižších teplotách (pod 10 ˚C), je pomalšie. Klasický spôsob kvasenia má dve fázy. Hlavné kvasenie a dokvasovanie, pri ktorom sa pivo nasýti oxidom uhličitým. Ležiaky sú spodne kvasené pivá. Názov pochádza z nemeckého slovesa lagern, ktoré znamená ležať, odpočívať. Spodne kvasené pivá sa po hlavnom kvasení ešte dokvasujú, „ležia“.

Pšeničné pivá: Klasické pivá sa vyrábajú z jačmenného sladu, slad na pšeničné pivá je aspoň z 50 % vyrobený zo pšenice.

Spontánne kvasené pivo: Všetky pivá sa kedysi kvasili, podobne ako víno, spontánnou mikroflórou. Vo vyspelom svete prežilo spontánne kvasenie piva iba v Belgicku, pri výrobe piva Lambic.

Spodne kvasené pivá
Technológiou spodného kvasenia sa vyrába mnoho značiek pív, od nízkych až po vysoké koncentrácie pôvodnej mladiny (4 až 22 %), svetlé, tmavé, horké, sladké. V súčasnosti sa rozoznávajú 3 charakteristické typy spodných pív – plzenské, mníchovské a dortmundské. V minulosti bol uvádzaný aj viedenský typ piva (tmavohnedé sladkasté pivo).

Plzenský typ piva
Pod plzenským typom piva sa myslí nielen Plzenský Prazdroj, ale všeobecne spodne kvasené svetlé pivo s koncentráciou pôvodnej mladiny 11 až 12 %, silne chmelené s výdatnou, príjemnou horkosťou a dobrou penivosťou. Je stredne prekvasené, vyrobené troj- alebo dvojrmutovým dekokčným postupom. Rozdiely medzi značkami tohto typu sú spôsobené menšími odchýlkami v technológii a surovinách.

Mníchovský typ piva
Mníchovský typ piva predstavuje tmavé aromatické pivo s koncentráciou pôvodnej mladiny 14 až 19 %. Pivo má sladkastú chuť, je málo chmelené a nízko prekvasené. Najznámejším predstaviteľom je Salvator.

Dortmundský typ piva
Dortmundský typ piva prestavuje svetlé pivo s koncentráciou pôvodnej mladiny 13 až 14 %, hlboko prekvasené, s miernou horkosťou. Je suchšie ako mníchovské, sladšie a menej chmelené ako plzenské, ale obsahuje viac alkoholu.

Bock
Silné spodne kvasené pivo s vysokým obsahom alkoholu, obyčajne s dlhším časom ležania. Tradične to bolo tmavé pivo, dnes aj svetlé. V Nemecku znamená silné sezónne pivo, ktoré sa podáva zahriate.

Doppelbock
„Dvojitý“ bock. Výnimočne silný ležiak stupňovitosti najmenej 18 % a s obsahom alkoholu nie menším ako 6,8 %. Je spájaný predovšetkým s Bavorskom, ako sezónne pivo sa podáva na konci zimy zahriate.

Export
Svetlý ležiak dortmundského typu. Pivo vysokej kvality.

Pilsener/Pilsner/Pils
V klasickom zmysle svetlý ležiak plzenského typu.

Vrchne kvasené pivá
Výroba vrchne kvasených pív je vo svetovom meradle nižšia ako spodne kvasených. Doteraz sa tradične udržiava vo Veľkej Británii, Belgicku, čiastočne vo Francúzsku a Nemecku. Na Britských ostrovoch sa vyrábajú predovšetkým svetlé pivá typu ale, pale, tmavé pivá stout a porter. Najznámejšie značky sú Guinness, White Ale, Bass.

Veľký sortiment vrchne kvasených pív sa vyrába v Belgicku, kde majú väčšinou miestny charakter s typickou vôňou a chuťou.

Vrchným kvasením sa vyrábajú tzv. biele pivá, pšeničné, hlavne v Nemecku a Belgicku. 50 % sladu na výrobu pšeničných pív sa získava zo pšenice. Podľa miestnych zvykov sa pijú s prísadou sirupov a likérov.

ALE: Vrchne kvasené pivo s výrazným ovocným akcentom, kvasené viacerými druhmi kvasiniek, s koncentráciou pôvodnej mladiny 11 až 20 %. Existuje veľa druhov rôznej farby a sily: Bitter, Brown Ale, Cream Ale, India Pale Ale, Mild, Pale Ale, Scotch Ale.

Old Ale: Staré pivo. Používa sa v Británii na označenie stredne silného tmavého piva typu ale, ktoré sa pije väčšinou v zime. V Austrálii označujú ako „Old“ akékoľvek tmavé pivo.

Pale Ale: Pivá typu ale s vyššou dávkou chmeľu sa nazývajú pale. Sú chuťovo výrazné, sfarbené do medena.

Brown Ale: Tmavozlaté ale. V Británii sa vyrábajú dva druhy tohto piva s rozdielnym stupňom sladkosti. V Belgicku sa varí sladkokyslý druh.

Alt: Alt, nemecky „staré“. Alt bier – do medena sfarbené nemecké pivo typu ale, chuťovo veľmi čisté, spájané obyčajne s mestom Düsseldorf.

Biere de Garde: Typ ale vyrábaný vo Francúzsku. Stredne silné pivo s ovocnou príchuťou. Podáva sa s pikantnými syrmi.

Stout: Tmavé, takmer čierne pivo, hlboko prekvasené. Anglický stout je často sladký, írsky je suchý (Guinness).

Porter: Tmavé, takmer čierne suché pivo, obyčajne vysokopercentné, hlboko prekvasené, s vysokým obsahom alkoholu a obyčajne s chuťou po praženom slade. Pochádza z Londýna, nemal by byť spodne kvasený, ale mnohé sú. Porter a dry stout sú veľmi príbuzné druhy.

Weißbier, Weiße, Weizenbier: Biele alebo pšeničné pivo. Aspoň 50 % sladu na výrobu pšeničných pív sa získava zo pšenice. Známe je Berliner Weiße, je kyslastej chuti s osviežujúcimi účinkami, s vysokým obsahom oxidu uhličitého a nízkym obsahom alkoholu. Môže sa podávať s kvapkou malinového sirupu.

Lambic: Spontánne kvasené pivo zmesnou kultúrou termobaktérií, mliečnych baktérií a kvasiniek rodu Brettanomyces. Vyrába sa v Belgicku v oblasti západne od Bruselu.

Faro: Sladká verzia belgického Lambicu.

Gueze: Rezaný Lambic. Starý Lambic sa zmieša s mladým, tento proces podmieňuje dlhšie kvasenie a bohatšie sýtenie oxidom uhličitým.

Posudzovanie piva
Aby sme mohli pivo považovať za neškodné, musí mať určité chemické a fyzikálne vlastnosti, ktoré sú dané normou a kontrolujú sa chemickými rozbormi. Tieto vlastnosti sú kontrolované zmyslovými skúškami, tzv. degustáciami, ktoré robia pracovníci s príslušnými skúškami a oprávneniami. Pri takejto degustácii sa hodnotí priezračnosť, penivosť (stabilita peny a jej farba), ďalej vôňa, chuť (musí byť bez cudzích prímesí), plnosť (vyváženosť jednotlivých chuťových zložiek) a ráz (nasýtenie oxidom uhličitým).
Dôležitou vlastnosťou piva je horkosť, ktorá má byť adekvátna druhu piva – pri 12 % pivách je vyššia ako pri 10 %. Okrem toho nesmie mať drsný charakter. Všetky tieto výsledky spracováva degustátor v číselnej forme. Degustáciu robí zvyčajne viacej degustátorov a ich závery sa porovnávajú. V minulosti to však prebiehalo úplne ináč. Pivo sa posudzovalo nielen zrakom a chuťou, ale skúšalo sa tiež jelenicami. Richtár, obecný pisár alebo zvlášť na to určení úradníci si sadli na dubovú lavicu poliatu pivom v kožených jelenicových nohaviciach, a ak sa nohavice prilepili, bolo pivo dobrej kvality. Vtedy sa hovorilo: „Aký var, aká sila, na nohavice sa im lavica prilepila.“ Tento zvyk pravdepodobne prišiel z Bavorska. V histórii mníchovského veľkopivovaru Hackerbräu, ktorý funguje už od roku 1417, sa uvádza, že už v polovici 15. storočia bolo v Mníchove starodávnym zvykom každoročne skúšať kvalitu piva určenými znalcami. Sládok nalial pivo na drevenú lavicu a oni celú hodinu bez pohnutia sedeli a pili. Potom na dané znamenie vstali. Ak sa lavica zdvihla s nimi, bolo pivo dobré. Ak nie, musel sládok zaplatiť pokutu. Títo znalci boli v Mníchove veľmi zamestnaní, lebo napríklad už v roku 1620, keď bol Mníchov ešte malé mesto, bolo v ňom už 72 pivovarov.

Zloženie piva
Hotové pivo je veľmi zložitou sústavou, v ktorej je väčšina zložiek prítomná vo forme koloidných roztokov.
Základnou zložkou piva je, samozrejme, voda, ďalej je prítomný oxid uhličitý, alkoholy (z nich prevažne etylalkohol, sú tu však prítomné i vyššie alkoholy), organické kyseliny, dextríny, cukor, dusíkaté látky (aminokyseliny), minerálne látky a tiež vitamíny, hlavne súčasti B-komplexu. Preto môžeme pivo deliť na rôzne druhy podľa viacerých kritérií, napríklad na svetlé a tmavé alebo podľa stupňovitosti.

Penivosť piva
Silné penenie piva nastáva, keď je nesprávne chladené alebo neodborne skladované, keď sa so sudom pred narazením hýbalo alebo ak sud narazili hneď po privezení. Príčinou penenia býva aj upchatý kohútik, ak je pivo pod veľkým tlakom alebo ak sú znečistené či príliš zohýbané a vyduté rúrky. Podľa našich noriem by malo mať pivo po narazení aspoň trojcentimetrovú penu, ktorá by nemala úplne zmiznúť v priebehu piatich minút.
Zlú penivosť spôsobuje aj zlé sýtenie oxidom uhličitým (niekedy to býva v dôsledku zlého technologického postupu pri výrobe), stáčanie zvetraného piva, zlá tesnosť suda alebo uzáveru na fľaši, nízka teplota, mastný pohár. Pri fľaškovom pive to môže byť aj slnečné svetlo.

Rozdelenie piva podľa farby

• Svetlé pivo (plzenského typu) – je jasnožltej až zlatožltej farby, býva silnejšie chmelené, obsahuje veľké množstvo oxidu uhličitého a veľmi dobre pení. Vyrába sa zo sladov plzenského typu a z domáceho chmeľu bez akýchkoľvek ďalších prísad.
• Tmavé pivo (bavorského typu) – je hnedej a čiernohnedej farby, slabšie chmelené a sladkastej chuti. Vyrába sa zo sladov bavorského, respektíve mníchovského typu s prísadou špeciálnych sladov (napríklad karamelového alebo farebného), ktoré mu dodávajú tmavú farbu a karamelovú chuť. Iba malá časť bavorského sladu sa zvykne nahrádzať svetlým sladom.

História piva v Belgicku
Obyvatelia Belgicka boli vždy skutočnými milovníkmi piva. Svedčí o tom štatistický údaj, že pred prvou svetovou vojnou bolo v Belgicku viac ako 3 300 pivovarov! Produkcia bola taká veľká, že na jedného obyvateľa pripadalo ročne až 220 litrov piva.
Z Belgicka tiež pochádza vynálezca piva Gambrinus, ktorý vo Flámsku uvaril z jačmeňa a chmeľu prvé dokonalé pivo, „sebe, svojim milým a svojim milým v budúcnosti pre radosť a potešenie“. Tak hovorí stará bájka. V skutočnosti išlo o vojvodu Jána I., ktorý vládol v polovici 13. storočia a bol čestným predsedom bruselského sladovníckeho cechu. Maliarmi bol zobrazovaný s pohárom piva v ruke alebo s holbou piva sediac na sude. Ku skresleniu jeho mena zrejme prišlo v dobe, keď sa remeslá združovali do cechov a keď každý cech dostal svojho ochrancu a patróna.

História piva skýtskeho národa
Grécky zemepisec Skylax z Karyandu v Karii, ktorý bol v službách perzského kráľa Daria I., popisoval svoj pobyt medzi Skýtmi takto: „Len čo k nim niekto príde, prinesú mu hneď chlieb a soľ na miske, predriekajú modlitbu, predspievajú piesne a podávajú v džbánoch opojný nápoj, ktorý sytho volajú.“
Skýti, podľa svedectva Hekataia a Herodota, poznali pivo už v 7. storočí pred naším letopočtom, krátko po svojom presťahovaní, a ako uviedli Hippokrates, Damascenus a Herodotos, svoje pivo pripravovali z jačmeňa s prídavkom konopného semena. Poznali aj iné druhy piva, medzi ktoré patrilo aj veľmi horké pivo, nazývané jaky, ktoré používali skôr ako liek. Najznámejším skýtskym pivom bolo pivo camum, vyrábané z jačmennej šťavy, ktoré malo veľký ohlas v cisárskom Ríme, kam sa vo veľkom dovážalo.

História piva keltského národa
Pivo vyrábané z jačmeňa poznali už Ligurovia žijúci pri Janovskom zálive, ako aj Iberovia, ktorí obývali dnešné územie Španielska. Poznali ho aj v najbohatšej krajine na prelome nášho veku – v Galii – Galovia, Belgovia a Akvitánci žijúci na území dnešného Francúzska, Belgicka a bývalej Zaalpskej Galie, to znamená na území dnešného severného Talianska, ako aj Helvéti vo Švajčiarsku či britskí, škótski a írski Kelti. Títo všetci pestovali obilie, najmä jačmeň, z ktorého okrem pokrmov vyrábali pivo. I napriek tomu, že spôsob jeho výroby bol u každého kmeňa iný a nápoj bol rôzne nazývaný, vždy išlo o kvasený obilný nápoj pivo, ktorého sa pilo veľké množstvo. Napríklad Polybos vytýkal keltským bojovníkom veľkú lásku k pitiu a obžerstvu.

I keď bolo v Galii nápojom bohatých víno, obyčajní ľudia pili doma pivo pripravované z jačmeňa, niekedy lepšej kvality s prísadou chmeľu. Do piva pridávali aj rascu. Jednoduché ľudové pivo sa volalo korma. Galské pivo, ktoré pripravovali s medovou vodou, bolo tak vysokej kvality, že obstálo v konkurencii s inými pivami na hostinách bohatých.

Kelti poznali a vyrábali niekoľko druhov pív, ktoré varili z jačmeňa alebo zo pšenice. Tieto pivá mali rôznu kvalitu, chuť a vôňu, podľa toho, aké prísady sa do nich pridávali. O tom, že to bol vysoko sýtiaci nápoj, hovoria doklady z keltsko-iberskej oblasti. V roku 133 pred naším letopočtom Scipio mladší po pätnásťmesačnom obliehaní rozvrátil Numanciu, stredisko odboja hispánskych kmeňov proti mocnému Rímu. Numancijskí bojovníci sa pred bojom posilňovali mäsom a nápojom pripravovaným z obilia, ktorý nazývali celia alebo tiež caria. O tomto nápoji sa dlho tvrdilo, že je veľmi trvanlivý a dlho vydrží bez porušenia.

Je zaujímavé, že keltské pivá, vyrábané na území dnešného Francúzska, Belgicka a Anglicka, sa vo svojej podstate zachovali až dodnes. Ešte dnes sa napríklad v Belgicku používa samovoľné kvasenie pri výrobe pšeničných pív značiek Lambic a Peetermann.

Zdroj: www.metro.sk

euroB.A.CH s.r.o., Oščadnica 72, 023 01 Oščadnica
Tel.: +421 41 433 34 34, Fax: +421 41 433 23 32, e-mail: info@domacemikropivovary.sk | Káblové príslušenstvo | NA RADARY LEGÁLNE! | Webdesign Poski.com